Archeologické výskumy, ktoré na Thassose prebiehajú až dodnes, objavili veľké množstvo nálezov z obdobia predhistorického až po roky starokresťanské a dokazujú nepretržité obývanie ostrova. O to sa zaslúžila úrodná pôda, dostatok vody, množstvo dreva vhodného na stavbu lodí a strategická poloha v Tráckom mori. Filologické pramene uvádzajú, že približne v období 1600 - 1500 rokov p.n.l. sa na ostrove usadili Feničania. Začiatkom prvého tisícročia p.n.l. ich vytlačili trácke kmene, ktoré prevzali od feničanov ich skúsenosti a vedomosti o stavbe lodí, ťažbe zlata, ako aj ich kultúru. V období od 6. do 4. stor. p.n.l. Thassos prekvital a nazýval sa aj "Atény severu". V staroveku bol jedným z najhustejšie obývaných ostrovov. Razili sa tu zlaté mince, neskôr aj strieborné a bronzové. Lode z Thassosu sa plavili do Egypta, na Krétu a do Fenície. Na ostrov prichádzalo obyvateľstvo zo všetkých oblastí Grécka a bohatí Thassosania zakladali osady aj na protiľahlej pevnine, známej pod názvom "Kontinent Thassos". Aj napriek odporu bol v rokoch 464 - 406 p.n.l. Thassos ovládaný Aténami neskôr bol podriadený Filipovi II. Mecodónskemu. Vo vláde nad ostrovom sa postupne vystriedali Rimania, Bizantínci, Benátčanla, Bulhari a od roku 1455 Turci. Ako dar sultána Mahmuda patril v rokoch 1841 - 1902 egyptskému královi Mohamedovi Alimu, ktorý sa narodil v Kavale a detstvo prežil na Thassose. 10. októbra 1912 počas balkánskej vojny bol Thassos pričlenený ku Grécku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára